Prvá škola v Čavoji bola postavená v roku 1765. Drevená škola vo
Valaskej Belej bola demontovaná a prevezená do Čavoja, kde ju zložili a
opäť postavili na pozemku poniže starého cintorína na dolnom konci.
Táto drevená škola mala iba dve triedy, bola to tzv. triviálka.
Vyučovali sa v nej len základy čítania, písania a počtov.
V
dôsledku stupňujúcej sa maďarizácie v Uhorsku, riadilo sa aj vyučovanie
v škole maďarizačným princípom. Výnimkou medzi učiteľmi bol Jozef
Horvát, ktorý učil deti po slovensky.
V máji 1923 prišla do Čavoja
prvá slovenská diplomovaná učiteľka Anna Kresánková. V tomto období sa
v škole začal vyučovať spisovný slovenský jazyk. Obecná škola bola v
rozmiestnená v troch priestoroch - u Repku vedľa krčmy, v obecnom dome
a v starej cirkevnej škole. V tridsiatych rokoch bola už päťtriedna, no
ešte v roku 1927 bola rozdelená na štátnu (kde pôsobila Anna
Kresánková) a cirkevnú (riaditeľom bol Vendelín Hrkeľ, učiteľ a
organista).
Nakoľko sa počet žiakov stále zvyšoval, v 19. storočí
škola pre svoje malé priestory už nevyhovovala. 1. júla 1934 sa začala
v obci stavať nová Štátna ľudová škola. V tom istom roku bola aj
dostavaná a pokrytá. Od 1. Februára 1936 sa v nej začalo vyučovať v
troch triedach na tri smeny.
Počas 2. svetovej vojny bola škola
veľmi poškodená kanónovými zásahmi. Priestory školy využívali nielen
partizáni, ale aj nemeckí, ruskí a rumunskí vojaci. Opravy boli
dokončené v roku 1947.
Od 1. februára 1949 bola v Čavoji zriadená úplná stredná škola.
Prvým riaditeľom bol p. Štefan Svitok, rodák z Čavoja.
V roku 1979
bola v obci Temeš zrušená škola 1.-5. ročník a žiaci boli pridelení do
ZDŠ Čavoj. Prevzatím do prenájmu domu prof. Dr. Svitka boli zriadené
ďalšie 3 učebne a odstránená smennosť vyučovania.
Od roku 1959 sa v škole vydávali noviny Čavojský spravodaj.
Škola prešla mnohými zmenami, ale výchovno-vzdelávací proces sa nesie v duchu myšlienok Jána Ámosa Komenského.